Budem Ťa zvádzať

Dávno ty si jediná, dávno si mi súdená
Láska už je osud náš, hádam krajší nepoznáš
Dávno ty si jediná, dávno si mi súdená
Túžim byť len jediný, tvoj a nikoho iný

Keď príde čas hmlistý a padajú listy

zlá zima sa tlačí do škár

pás oblohy klesne do jesennej plesne

a slnko len škúli spod chmár

Jedného dňa, možno šťastnou náhodou
Zmenil sa môj život so zlou náladou
Dnes už nie som, smutný ani samotár
Tebe vďačím, že už sa cítim ako kráľ

Srdce moje, plné túžob
Komu lásku v sebe skrylo
Srdce moje, plné túžob
Do smútku sa zahalilo

Zem slovenská prekrásna je
Štíty Tatier čnejú hrdo
Orol tu má hniezdo svoje
Tu nech sa darí dobrým ľuďom

Orol tu má hniezdo svoje

Tu nech sa darí dobrým ľuďom

Zlatistá jeseň otvára náruč
Šepká ti nežne – s letom sa rozlúč
Spustli už pláže, aj more smúti
Odchádza s letom na ďalekej púti.

Stačí mi len jej hlas počuť, vzácna chvíľa taká
Ona ako lásky posol, vždy spokojná i šťastná
Ak mi povie syn moj zomriem, každý živý raz sa stratí
Pošepká mi iba skromne, teba nikto iný nanahradí

Kto smutný je tak naleje si vína
No pre mňa lásky vínom je Marína
Mne nepáči sa z kina, z telky iná
Ja opíjam sa vždy jej nádherou.

Ešte si rád posledný pohár vína naliať dám
skôr než začne starosť všedných dní
vám na zdravie pripíjam 
keď ma náhle radosť pochytí, sólo všetkým zahrať dám

-

-

Tie chvíle som tak mával rád keď viedol si ma k záhradám
Za ruku si ma vzal do dlaní srdce dal ja cítil som že máš ma rád
Tie chvíle som tak mával rád keď v zime ohník nám hrial tvár
A v lete s ním zas priniesol zlatý klas z polí čo si obrábal

Ťažké chvíle prežívam dnes, oho, aha,
Na vine je Boby môj pes, oho, aha
Boby skoro pol metra má, oho, aha,
S cudzou rukou vždy rád sa hrá, oho, aha,

Unášaj vzácny vetrík
Pieseň v šíru šíru diaľ
Pohládzaj lúky, stráne
Pred zlým všetkých nás chráň

-

Túžim byť tvoj, lásku ti dať,
túžim byť tvoj, nič viac si priať.
Stále som tým, tým úprimným,
kým ľúbiť viem, ľúbiť snáď smiem.

Mal som raz dievča, prekrásne dievča, malo čo rozdávať.
Však všetko krásne raz navždy zhasne, čo vám mám rozprávať.
Prišla tá chvíla, keď opustila ma moja Monika.

-

-

-

-

Vždy, keď ráno odchádzam, nežne ťa pobozkám, zrakom objímam ti tvár,veď si všetko, čo mám.

Všade cítim jemný dych tvojich usmiatých pier, stále silnejší je hlas, ktorý v srdci mi znie.

Ten čas plynie ako voda
Stále niekam uteká
A ja toľko mama moja
Toľko Vám chcem povedať

Na návrší taký dom, má iba Rozmary
dom s červeným komínom je mojej Rozmary.
ten dom je pevný jak hrad a ja som preto tak rád
že dom na návrší, čo nám doň neprší je mojej Rozmary akurát
a že tú Rozmary a že tú Rozmary a že tú Rozmary ja mám rád

Na brehu rieky, sú naše hriechy, tam som ťa blízko mal
Na prstoch mojich rúk, by som ich spočítal.
Tam pri tom brehu stužku si bielu do vlasov zaplietla,
Kým mesiac svietil nám stužka sa rozplietla

Bol to príbeh náš - príbeh môj a tvoj
Ako z rozprávky - skutočný však bol
Koniec príbehu - mal však iný dej
Ten kto zostať mal - navždy odišiel

Chlapec som býval celkom malý
Keď tam na priedomí na priedomí
Na priedomí
Povedľa ruží nášho dvora 
Starký môj sedávali sedávali
Sedávali

Ja sa lúčim, tak zákon znie.

Končí sa deň, svieca už dohára,
dozneli piesne z plného pohára.
Spomienky ožili, slzy ich skropili,
úsmev a radosť na chvíl’u vrátili.

chce sa ona chce sa veru za mňa vydávať

a mňa odhovára každý kamarát

večer chodím keď ma nik nevidí

a predsa mi celý svet závidí

(R.K.) Príde raz deň,
túžiť Ty budeš obrátiť riekam ich smer.
Príde raz deň,
keď povieš že život nebol vždy ku Tebe fér.
(K.K.) Príde raz k nám
a zrazu zistíš, že strácaš zo svojich síl.

Príď večer k nám na kávu a džús
Som doma sám a spievam si blues
Zvoň ako dážď a búš ako nočný víchor
A vstúp aj s ním, rád otvorím