robokazik.sk
true

Žiari more

Žiari more

Nad plážou lúčov vodopád,
luhám jej že ju nemám rád,
však vie to ona dobre vie
že príčinou je lúčenie.
Keď lúćiť máš sa tak sa lúč,
na vrátnici už visí kľúč,
len túžba zbýva s krásnych dní,
dnešný deň je už posledný,
len túžba zbýva s krásnych dní
dnešný deň je už poslednýýýý.
 
Žiari more, slzy žiaria daj mi tvoju rúčku malá,
na rozlúčku daj mi rúčku, rozlúčky vždy v láske pália.
Žiari more, slzy žiaria daj mi tvoju rúčku malá,
na rozlúčku daj mi rúčku, rozlúčky vždy v láske pália.
 
Tratí sa leto odkvitá,
však láska letom rozvitá,
zostáva v nás je nádherná
milá aj pláž dovidenia
zostáva láska nádherná
milá aj pláž dovideniáááááá
 
Žiari more, slzy žiaria daj mi tvoju rúčku malá,
na rozlúčku daj mi rúčku, rozlúčky vždy v láske pália.
Žiari more, slzy žiaria daj mi tvoju rúčku malá,
na rozlúčku daj mi rúčku, rozlúčky vždy v láske pália.
 
Žiari more, slzy žiaria daj mi tvoju rúčku malá,
na rozlúčku daj mi rúčku, rozlúčky vždy v láske pália.
Žiari more, slzy žiaria daj mi tvoju rúčku malá,
na rozlúčku daj mi rúčku, rozlúčky vždy v láske pália.
 
Žiari more, slzy žiaria daj mi tvoju rúčku malá,
na rozlúčku daj mi rúčku, rozlúčky vždy v láske pália.
Žiari more, slzy žiaria daj mi tvoju rúčku malá,
na rozlúčku daj mi rúčku, rozlúčky vždy v láske pália.

Krásny je život

Nevadí že prší keď sa zamračí
Choré čierne mraky slnko vylieči
Dnes máš vážny problém zajtra nebude
A na všetko zlé hneď sa zabudne

Vráť sa mi láska

Aj keď už len vrások pár tvár moju rokmi zdobí
Smutný tu zostávam sám a píšem ti svoj list
Nie je tam žiadny adresát už nik ho neotvorí
Len vetru sa spovedám ako rád ťa mám

Ty si pre mňa jediná

Dávno ty si jediná, dávno si mi súdená
Láska už je osud náš, hádam krajší nepoznáš
Dávno ty si jediná, dávno si mi súdená
Túžim byť len jediný, tvoj a nikoho iný

Lola

Keď príde čas hmlistý a padajú listy
zlá zima sa tlačí do škár
pás oblohy klesne do jesennej plesne
a slnko len škúli spod chmár

Pozvánka

Ja vítam vás krásne slečny dámy páni
Veď každý vzácny je nám hosť
Tak dnes až do rána, podľa vašich prianí
Znieť bude hudba pre radosť

Tam sa niekde skrýva láska

Možno si ďaleko, z výšin sa na mňa díváš,
tam kde je zem nebo o láske snáď sníváš
Možno si ďaleko, za tisíckami strání,
tvoje nežne srdce chce moja duša chrániť

Žiari more

Nad plážou lúčov vodopád,
luhám jej že ju nemám rád,
však vie to ona dobre vie
že príčinou je lúčenie.

Kým Ťa mám

Človek si myslí, že je kráľ
Že šťastia nájde všade dosť
V živote zdolá ľahúčko každú hať

Raz tu, raz tam

Raz tu a raz tam, pred sebou tvoje oči mám,
a stále viacej rátam s tým, že sa v tých očiach utopím,
raz tu raz tam, tam pri ústach tvoje ústa mám,
a tak si láska moja píš, že sa ma nikdy nezbavíš.

Modlitba Za Domovinu

Zem slovenská prekrásna je
Štíty Tatier čnejú hrdo
Orol tu má hniezdo svoje
Tu nech sa darí dobrým ľuďom
Orol tu má hniezdo svoje
Tu nech sa darí dobrým ľuďom

Vzdialená

Zlatistá jeseň otvára náruč
Šepká ti nežne – s letom sa rozlúč
Spustli už pláže, aj more smúti
Odchádza s letom na ďalekej púti.

O Matke

Stačí mi len jej hlas počuť, vzácna chvíľa taká
Ona ako lásky posol, vždy spokojná i šťastná
Ak mi povie syn moj zomriem, každý živý raz sa stratí
Pošepká mi iba skromne, teba nikto iný nanahradí

Marína

Kto smutný je tak naleje si vína
No pre mňa lásky vínom je Marína
Mne nepáči sa z kina, z telky iná
Ja opíjam sa vždy jej nádherou.

Toto sólo patrí nám

Ešte si rád posledný pohár vína naliať dám
skôr než začne starosť všedných dní
vám na zdravie pripíjam 
keď ma náhle radosť pochytí, sólo všetkým zahrať dám

Ďakujem Ti otec môj

Tie chvíle som tak mával rád keď viedol si ma k záhradám
Za ruku si ma vzal do dlaní srdce dal ja cítil som že máš ma rád
Tie chvíle som tak mával rád keď v zime ohník nám hrial tvár
A v lete s ním zas priniesol zlatý klas z polí čo si obrábal

Jazvečík Boby

Ťažké chvíle prežívam dnes, oho, aha,
Na vine je Boby môj pes, oho, aha
Boby skoro pol metra má, oho, aha,
S cudzou rukou vždy rád sa hrá, oho, aha,

Unášaj Vzácny Vetrík

Unášaj vzácny vetrík
Pieseň v šíru šíru diaľ
Pohládzaj lúky, stráne
Pred zlým všetkých nás chráň

Stretol som tvoje oči náhodou

Túžim byť tvoj, lásku ti dať,
túžim byť tvoj, nič viac si priať.
Stále som tým, tým úprimným,
kým ľúbiť viem, ľúbiť snáď smiem.

Sierra Madre

Od detstva kráčaš, ako ten pomalý vlak
Obrátiš tvár a vieš, že už je to tak
Blúdivým chodníčkom k Sierra Madre chceš ísť
Každý vlak musí raz aj na konečnú prísť

Srdce ti napovie

Večer sa do perín skrýva
v diaľke sa ozýva zvon
opíja časom rozpráva hlasom
je čas čo praje dvom

Monika

Mal som raz dievča, prekrásne dievča, malo čo rozdávať.
Však všetko krásne raz navždy zhasne, čo vám mám rozprávať.
Prišla tá chvíla, keď opustila ma moja Monika.

Ó Cangaceiro

Olé Ó Cangaceiro olé mi v ušiach znie
Olé Ó Cangaceiro olé hit známy je

Neplač už

Odpláva loď a s ňou i príbeh náš
posledný bozk posledný záchvev rias
neskrývaj smútok ktorý práve v duši máš
stromy aj lúky občas chcú i dážď
neskrývaj smútok ktorý práve v duši máš
stromy aj lúky občas chcú i dážď

Na čerešniach boli sme

Len čo včera skončila sa škola
môj bratranec hneď na mňa zvolá
a po malej porade zamierime k ohrade
zamierime rovno k ohrade

Každý rád si zaspomína

Dávno preč sú veľké lásky mal som dvadsaťpäť,
lákali ma zlatovlásky, keď len mne patril svet.
Čas mi priniesol otázku kam sa uberám,
ja však odpoveď nemám tak sa späť obzeráám.

Tam Kde Lieta Malé Vtáča

Tam pod horou tam kde stojí rodný dom
tam je môj kraj tam sa vrátim
svet vášne zrád okúsil som toľko krát
sám žiť len tak tulák starý

Dávno Lásku Inú Nemám

Vždy, keď ráno odchádzam, nežne ťa pobozkám, zrakom objímam ti tvár,veď si všetko, čo mám.
Všade cítim jemný dych tvojich usmiatých pier, stále silnejší je hlas, ktorý v srdci mi znie.

Mame

Ten čas plynie ako voda
Stále niekam uteká
A ja toľko mama moja
Toľko Vám chcem povedať

Zavolaj

Čas už pokročil stále ťa však niet
náhle sa pýtam týchto zopár viet
čo ťa zdržalo čo ti bránilo
prísť ku mne načas
mne sa zrúti svet

Nájdeš ma v zátoke

Keď sa zvečerieva keď sa stmieva
náhlením sa celý zadýcham
veď sa opäť s tebou stretnem
snáď po tisíckrát
ja sa stále rád tam ponáhľam

Na Návrší Taký Dom

Na návrší taký dom, má iba Rozmary
dom s červeným komínom je mojej Rozmary.
ten dom je pevný jak hrad a ja som preto tak rád
že dom na návrší, čo nám doň neprší je mojej Rozmary akurát
a že tú Rozmary a že tú Rozmary a že tú Rozmary ja mám rád

Ja keď spievam, slzy tečú

Kto dáva ten dvakrát vždy dáva,
mne život nedáva sto ráz,
to preto, že mám také šťastie,
že žijem pre pieseň a Vás.

K vlnám

Čo stále láka ma je z piesku pláž
nocou kráčať v nej si krížom kráž
a že raz zájdem k nej to poviem náhodám
a to mi verte je to ozaj krásny plán

Na brehu rieky

Na brehu rieky, sú naše hriechy, tam som ťa blízko mal
Na prstoch mojich rúk, by som ich spočítal.
Tam pri tom brehu stužku si bielu do vlasov zaplietla,
Kým mesiac svietil nám stužka sa rozplietla

Ďaleko je Boh

Bol to príbeh náš - príbeh môj a tvoj
Ako z rozprávky - skutočný však bol
Koniec príbehu - mal však iný dej
Ten kto zostať mal - navždy odišiel

Sedia Vrabce Na Konári

Celý  život  mal  som  plány
a  termíny  v kalendári .
Čo  som  spravil  a  nespravil,
celé dni som v práci trávil, celé dni som v práci trávil

Na Priedomí

Chlapec som býval celkom malý
Keď tam na priedomí na priedomí
Na priedomí
Povedľa ruží nášho dvora 
Starký môj sedávali sedávali
Sedávali

Chýbaš Mi

S láskou je vždy život náš 
vždy tak krásny
plný krásnych nežných slov
ako v básni

Alena

Alena Alena ramienko ti padlo z ramena

Ja Sa Lúčim

Ja sa lúčim, tak zákon znie.

Končí sa deň, svieca už dohára,
dozneli piesne z plného pohára.
Spomienky ožili, slzy ich skropili,
úsmev a radosť na chvíl’u vrátili.

Odpusťte môj otec dobrý

Aj ľudské mláďa raz z teplého hniezda jak vtáča si odmáva v diaľ
spomienky detstva tie na krehkých krídlach unáša si v každučký kraj
Z rodného hniezda tam diaľavy šíre tam vánok mu ukáže smer
V mysli sa vráti však zakaždým vráti k tým ktorých na blízku by chcel
 
Odpusťte môj otec dobrý že som aj zlým býval že som aj zlým býval
 
Aj ľudské mláďa raz z teplého hniezda jak vtáča si odmáva v diaľ
spomienky detstva tie na krehkých krídlach unáša si v každučký kraj
Z rodného hniezda tam diaľavy šíre tam vánok mi ukáže smer
V mysli sa vrátim však zakaždým vrátim k tým ktorých na blízku som chcel
 
Odpusťte môj otec dobrý že som aj zlým býval
Odpusťte môj otec dobrý že som aj zlým býval že som aj zlým býval
 
Odpusťte môj otec dobrý že som aj zlým býval
Odpusťte môj otec dobrý že som aj zlým býval že som aj zlým býval
 
Už viem čo je lietať sám už viem čo je úsvit rán
Už viem že aj chlieb čo mám ťažko sa rodí
 
Odpusťte môj otec dobrý že som aj zlým býval že som aj zlým býval
 
Keď som niekde v prítmí sám tak sa otec tíško za vás tíško sa modlím

Mamine ruky

Moja mama je raz taká
vylieči môj každý bôľ
keď sa trápim hneď to zbadá
povie vydrž veď si môj

Dolinečka

Dolina Dolina Dolinečka
pekná si jak moja frajárečka
chce sa ona chce sa veru za mňa vydávať
a mňa odhovára každý kamarát
chce sa ona chce sa veru za mňa vydávať
a mňa odhovára každý kamarát

Orechová halúzka

Tie ružičky také pekné biele
ráno kvitnú večer chodím k tebe
večer chodím keď ma nik nevidí
a predsa mi celý svet závidí
večer chodím keď ma nik nevidí
a predsa mi celý svet závidí

Život je boj

(R.K.) Príde raz deň,
túžiť Ty budeš obrátiť riekam ich smer.
Príde raz deň,
keď povieš že život nebol vždy ku Tebe fér.
(K.K.) Príde raz k nám
a zrazu zistíš, že strácaš zo svojich síl.

Pán Boh všetko vidí

Človek v živote veľakrát mnoho vecí odkladá.
Povie si, potom, teraz nie. Niekedy inokedy.
Má pocit, že teraz nie je ten správny čas.
Tak to bolo i v prípade tejto piesne,
ktorú Robo Kazík dlhé roky odkladal na tú správnu chvíľu.

Myslím to vážne

Myslím to vážne, poznám
ťa z diaľky už, len ty ma
nepoznáš, všetko sa začne
len čo sa stretneme,
preto si tú diaľku váž.

Sľúbené ľúbenie

Príď večer k nám na kávu a džús
Som doma sám a spievam si blues
Zvoň ako dážď a búš ako nočný víchor
A vstúp aj s ním, rád otvorím

Báječná ženská

Tenhle příběh je pravda, ať visím, jestli vám budu lhát,
Já jsem potkal jednu dívku a do dnešního dne ji mám rád,
Nikdy neměla zlost, když jsem hluboko do kapsy měl,
Vždycky měla pochopení a já se s ní nikdy hádat nemusel.