robokazik.sk
true

Ja Sa Lúčim

Ja Sa Lúčim

Ja sa lúčim, tak zákon znie.

Končí sa deň, svieca už dohára,
dozneli piesne z plného pohára.
Spomienky ožili, slzy ich skropili,
úsmev a radosť na chvíl’u vrátili.
Ja sa lúčim, tak zákon znie,
každé svitanie má lúčenie.
Tak ja sa lúčim, klaniam sa vám,
rád sa vrátim, zas vrátim k vám.

Spieval som príbeh svoj, i ten váš,
ktorý čas zobral, to stále dýcha v nás.
Spomienky ožili, slzy ich skropili,
úsmev a radosť na chvílu vrátili.

Ja sa lúčim, tak zákon znie,
každé svitanie má lúčenie.
Tak ja sa lúčim, klaniam sa vám,
rád sa vrátim, zas vrátim k vám.
 
Ja sa lúčim, tak zákon znie,
každé svitanie má lúčenie.
Tak ja sa lúčim, klaniam sa vám,
rád sa vrátim, zas vrátim k vám.

Na brehu rieky

Na brehu rieky, sú naše hriechy, tam som ťa blízko mal
Na prstoch mojich rúk, by som ich spočítal.
Tam pri tom brehu stužku si bielu do vlasov zaplietla,
Kým mesiac svietil nám stužka sa rozplietla

Vzdialená

Zlatistá jeseň otvára náruč
Šepká ti nežne – s letom sa rozlúč
Spustli už pláže, aj more smúti
Odchádza s letom na ďalekej púti.

Ďaleko je Boh

Bol to príbeh náš - príbeh môj a tvoj
Ako z rozprávky - skutočný však bol
Koniec príbehu - mal však iný dej
Ten kto zostať mal - navždy odišiel

Toto sólo patrí nám

Ešte si rád posledný pohár vína naliať dám
skôr než začne starosť všedných dní
vám na zdravie pripíjam 
keď ma náhle radosť pochytí, sólo všetkým zahrať dám

Ja keď spievam, slzy tečú

Kto dáva ten dvakrát vždy dáva,
mne život nedáva sto ráz,
to preto, že mám také šťastie,
že žijem pre pieseň a Vás.

Mame

Ten čas plynie ako voda
Stále niekam uteká
A ja toľko mama moja
Toľko Vám chcem povedať

Život je boj

(R.K.) Príde raz deň,
túžiť Ty budeš obrátiť riekam ich smer.
Príde raz deň,
keď povieš že život nebol vždy ku Tebe fér.
(K.K.) Príde raz k nám
a zrazu zistíš, že strácaš zo svojich síl.

Marína

Kto smutný je tak naleje si vína
No pre mňa lásky vínom je Marína
Mne nepáči sa z kina, z telky iná
Ja opíjam sa vždy jej nádherou.

Unášaj Vzácny Vetrík

Unášaj vzácny vetrík
Pieseň v šíru šíru diaľ
Pohládzaj lúky, stráne
Pred zlým všetkých nás chráň

Monika

Mal som raz dievča, prekrásne dievča, malo čo rozdávať.
Však všetko krásne raz navždy zhasne, čo vám mám rozprávať.
Prišla tá chvíla, keď opustila ma moja Monika.

Pán Boh všetko vidí

Človek v živote veľakrát mnoho vecí odkladá.
Povie si, potom, teraz nie. Niekedy inokedy.
Má pocit, že teraz nie je ten správny čas.
Tak to bolo i v prípade tejto piesne,
ktorú Robo Kazík dlhé roky odkladal na tú správnu chvíľu.

Sedia Vrabce Na Konári

Celý  život  mal  som  plány
a  termíny  v kalendári .
Čo  som  spravil  a  nespravil,
celé dni som v práci trávil, celé dni som v práci trávil

Ja Sa Lúčim

Ja sa lúčim, tak zákon znie.

Končí sa deň, svieca už dohára,
dozneli piesne z plného pohára.
Spomienky ožili, slzy ich skropili,
úsmev a radosť na chvíl’u vrátili.